Považský  paraglidingový  klub
 
o nás              počasie               škola            linky             obchod                členovia              kontakt

Home

Fórum

Novinky

Články

Galéria

Terény

Download

 

Ahoj Kamaráti
V krátkosti a obrazom zopár info o mojich aktivitách vo Venezuele kde som bol od 15.januára do včera (24.3.2010)
Najprv klasika dva zájazdy po najkrajších miestach krajiny. Pri druhom výjazde pod Salto Angel vo februári, sa už naplno prejavil fenomén El Niňo. Jazda motorovou Indiánskou Kuriárou proti prúdu dvoch riek ( cca 90km) štandardne trvá
4-5 hodín. Avšak , sucho znamenalo, že sme zhruba 30 x vyskakovali a tlačili loď cez pereje a plytčiny , niekedy aj 100metrov. Zábery z rieky Churún v Diabolskom kaňone - z tej ktorú ja považujem za najkrajšiu riečku sveta Vám
pošlem v ďalšom maily, čakám na obrázky kt. som fotil na cudzie foťáky. El Niňo zrejme porobí svoje aj v iných častiach sveta, mal som len informácie , že v Brazílskom Pantanale, neprišlo obdobie dažďov a ... ďalšia rana do jednoho z
naj. ekologických superbiotopov tejto planéty. V júny tam idem prvý krát, uvidím...

Takže po odchode "mojich milých rekreantov " mi prišli kamaráti Orliari . Sú to tí, čo majú ako životné poslanie ochranu prírody a orla skalného nadovšetko milujú.( nie však na rožni , jako tý bezdomovci... )
Týto sa vybrali do Venezuely hladať ,,Skalákovú " sesternicu Harpyju pralesnú. Tak som ich v tom nenechal samotných, veď takých bláznov treba podporovať a hrozne rád som sa k nim pridal . Už minulý rok som s nima spolupracoval a
navštívil pri krúžkovaní a odbere genetického materiálu zopár hniezd na Slovensku.
Postupne som rozhodil siete a vypátral som kontakty na miesto, kde je také vzácne hniezdenie, v tejto krajine 19 x vätšej ako Slovensko . Po ich príchode sme už išli na istotu do pohoria Imataca. Je to najstaršia časť Guayanskej vysočiny a G.vysočina je najstarším pohorím na našej Zemi. Tuším 2,5 -3 miliardy rokov. K hniezdu sme dorazili s miestnym znalcom , na ktorého sme mali kontakt. Pred nami tu 2x už pôsobil filmársky štáb BBC, a tak tu je dokonca pozorovacia
veža. Okolo hniezda poletuje a dospieva jedno mláďa- 10 mesiacov staré, ktoré rodičia sporadicky navštívia a nechajú mu nejakú tú opicu či leňochda na hniezde. Na rodičov, ktorý sú už tmavšie zafarbený sme šťastie nemali, mláďa - už v plnej
velkosti sme navštevovali tri dni. Okrem iného, sme boli pri inom hniezde cca 15 km odtiaľ, kde si skorú znášku už pripravuje iný pár. Tam sme sa ( pomocou vystrelovacieho zariadenia ) vyžumarovali do korún 2 stromov oproti. To aby
sme videli do toho nového hniezda. Liezť na strom gigantických rozmerov bol zážitok. Pripomínalo mi to stromové scény z Avataru plné epifitov a života. V korune som už bez lana po spleti liján, sa dostával, aj fixné lano vyššie až tam, kam sa už olovko, tak vysoko nepodarilo normálne prestreliť (megagumipuškou.)
     Okrem iného sme zrobili zopár pochodov cez primárny prales. Priznám sa, že som prešiel viac pralesov na 4 kontinentoch ale také gigantické stromy ( seiby a iné ) som príliš často nevidel. Nemusím hovoriť o Orliaroch, z ktoríých 4 pracujú v ochrane profesionálne a ešte nikdy neboli mimo Európy, jak tí boli nadšení v tom chráme prírody.
Druhá strana veci je však tvrdá realita dnešného sveta. Devastácia biotopov . Aj na toto územie, mimo dvoch rezervácií, je vystavené tlaku farmárov, prahnúcich po pastvinách . Venezuelskej rodine, ktorej nevadí rok dva tvrdá práca ( dosť vzácne ) stačí sa zaregistrovať a obdržia 70 hektárov panenskej zeme. Mali by z nej ,,vyčistiť - myslí sa od stromov , len polovicu lesa ale to sa nejak nekontroluje. Drevo musí zhorieť na mieste, na ťažbu by potrebovali iné-ťažobné povolenie. A tak sme boli svedkom toho, ako horí tá krása v priamom prenose.
Kvoli mäsu z dobytka v prvom rade milí mäsožravci. Časom, keď už je zem vyčerpaná a neni čo spalovať, lebo popol stromov je aj hnojivo, sa postúpi ďalej a zem zarastie sekundárným húštím bez hodnoty.
Orliari sa teda zaujímali o kúpu parciel aspoň tých s tymi hniezdami a možno okolitými aby sa tie zachovali, spomalilo sa v ich okolí odlesňovanie. Našťastie Venezuelci nie sú Brazilci a pracovitosť im nie je natoľko vlastná aby
to nebolo možné. Náš Rafael je už 11 rokov na mieste a odlesnil len 5 ha, Hniezdo tam už bolo pred ním a každé 2-3 roky je v ňom mláďa. Ohladne kúpy už máme pozisťované aspoň základné ceny a treba poznať ešte Venezuelskú legislatívu
a ... nájsť peniaze. V tom si Orliari veria, projekty tohoto tzpu držia nad vodou slovenskú ochranu ( keď už nie peniaze z emisií ) Odbehli sme do neďalekej Delty Orinoka na 3 dni a potom som ich poslal ešte na stolovú horu Roraima .
Vrátil sa za ženou a synom Jankom. Využili sme fakt, že na deti do 2 rokov sa letenka neplatí,ale len nejaký zlomok poplatkov. Oni ma čakali týždeň pri mori v letovisku Choroní, kde som ich zanechal stretnúc tam náhodou Zoologa Tomáša
Derku a trojicu zo Zvolenskej univerzity. Tiež boli na výskumoch 2 mesiace na Auyán tepuí a v Kolumbii a inde.

Kedže mi Orliari priviezli gumový čln Helios, vydali sme sa na výlet do morského Narodm.parku Morrocoy. Na 3 dni na ostrov s lagúnou a teplou vodou . Taký fajn románik, opekanie rýb, kokosovníky nad hlavou a sami traja. Snorchlovanie,
pozorovanie langúst v mangrove . Cestou nazad som omylom trafil iní prístav v mangrove labirintoch a uvidel niečo obrovské mlátiť plutvami, obkolesené chlapmi. Žiaľ, bola to poprava korytnačky, ktorá prišla klásť vajcia na pláž niekde tam. Stačil som nieččo natočiť a nafotiť. Bolo treba chovať sa nezaujate, mal som na vratkej loďke rodinku. Ako satisfakcia bude zverejnenie na Youtube a upozornenie správy parku. Aj keď si nemyslím, že sa niečo stane . N.P. po venezuelsky je niečo ako rekreačná zóna, kde sa lový vo veľkom harpunami, stovky ľudí odhadzujú odpadky, reproduktory z motorových člnov a jachiet vytvárajú atmosféru diskotéky. Skrášľujú to aspoň silikonové fešandy, na ktoré sa rozhodne dá pozerať.
Ešte raz sme sa stretli s Orliarmi , uvideli v Caracaskom parku dospelú Harpyu (vo voliére ) Oni letia za svojimi orlami a my ešte na juh. Zdruba 1000 km na juh od Caracasu je jedna skvelá rieka, prítok Orinoka., na druhom brehu je Kolumbija.
Biele pláže, príjemní Indiáni, žulové balvany, pečené ryby, krištáľová voda farby zlatého moku, teplá 34 stupňov.
 

Sú miesta, kam sa ešte treba vrátiť. Vo Venezuele som bol TEDA 16 .x, tento raz aj zo svojimi najbližšími . Nerch obrázky napovedia viac

                                                                     Z Beckova Vás zdraví Amigo Peter Ondrejovič

 

foto