Názory starého pilota na lietanie
v Slovinsku /2.-4.5.2008/
Cesta začala naložením
báglov do 3 áut na rôznych miestach, na šoférovi a veliteľovi Ivocim sa
neprejavoval stres. Vraj si dobre pospal /1 hod/. Cestu zvládol bez známky únavy
a blúdenia.Všetci sme si pobuvinkali na pristávačke v Kobarite pod Stolom.
Vývoz na čas mi ukazoval,
že došlo k najhoršiemu, bude sa lietať. Po vymanévrovaní v krkolomnom teréne,
alebo z ceny za vývoz, sa mi ešte po štarte krútila hlava. Šéf expedície nám
ukázal, že sa nemáme ošívať na štarte a v ten deň som ho videl až po 100 bodovom
prelete. Ja som sa len čudoval, kto mi posiela SMS?! boli to asi colníci
z Talianskych hraníc. V tento deň som druhý krát v živote uzavrel 45-km plochý
trojuholník, čo mi ale v týchto európskych podmienkach nebolo nič platné, lebo
doklz na pristávačku dal viacej bodov v lete na vzdialenosť /56/.
Ďalší deň to malo byť vhodné na
Lijaku. Pri presune som pochopil, čo som v ten deň mal letieť, kôli bodom. Mal
som preletieť na Lijak, veď základne boli 2800 a viac m. Po vyspatí sa
v zablatenom, neprívetivom kempe sme sa povyvážali svojimi autami na štart. Ivko
ma zas na štarte predbehol, lebo som tam pôsobil ako začiatočník a odštartoval
na 4-krát. Mal som šťastie voči nemu na stupáky, ale jeho taktiku som psychicky
nezvládol tak, ako sa to podarilo Zdenovi. Čo mu veľmi želám, lebo chudáčisko
vymazal si treklog z predchádzajúceho 70 km návratového letu. Urobil preskok pod
čierňavou v nenávratovom lete. Je to o odvahe, ja som to stočil nad roviny
a tretí krát v živote sa vrátil uzavrieť trojuholník, čo mi opäť nebolo nič moc
platné /pri 37 km dlhej trase/. Prvý krát som tu videl na vlasné oči vyhodenú
záložku so šťasným koncom. Trojuholníky ma tak potešili, že ma nemrzeli ani ceny
za blatokemp, či menšie základne/2200/. Večera bola konečne teplá a myslím, že
lepšiu picu som ešte nejedol.
Tretí deň som po tvrdo prespatej
noci na Kobaride a opätovnom navrátení na Stol vysledoval vývoj počasia a prvý
odštartoval. V ten deň sme mali aj vôbec prvý vývoz. Žiadne taktizovanie, lebo
sme mali o 15:00 odchádzať domov. Urobil som to isté, ako v prvý deň ale bez
výpadu v pred. Po 2 h 30 min som spokojný so 44 bodmi pristával a tešil sa na
picu pred cestou, o ktorú som kvôli Janovi skoro prišiel, ako spolujazdec pri
hladaní jeho pristávačky.
Hodnotím tento výlet ako
príjemné polietanie v neznámom teréne, úmerne vynaloženej 5000 korunačke,
vrátane 135 korunovej 1,5 l malinovečky na pumpe. Týmto článočkom ďakujem
Ivocimu za umožnenie pekného výletu s polietaním.
Fero
foto
